Ako rozmýšľajú bábätká

Autor: Silvia Kuzma | 11.11.2015 o 15:41 | Karma článku: 5,39 | Prečítané:  1442x

Chceme pre naše deti to najlepšie. Ako ich vnímame determinuje, ako k nim pristupujeme. Uvažovali ste niekedy nad tým, čo novorodeniatka vedia a ako myslia? 

Ako čerstvej matke, ktorá menila plienku prvý krát v živote, sa dostalo veľa (aj protirečivých) rád od rodiny, známich aj z kníh. Naučíte sa ho krmiť, uspávať aj obliekať. Ale úplne najdôležitejšie je od začiatku si uvedomiť, že dieťa je plnohodnotný človek, ktorý je momentálne od vás závislí.

Popredná psychologička zameriavajúca sa na rozvoj detí Alison Gopnik je zástankyňou názoru, že novorodeniatka sú ako vedci. Vo svojej knihe 'How Babies Think' zhrňuje 30 ročný výskum zameraný na chápanie a myslenie bábätiek a detí. 

Jej prednášku si môžete pozrieť na TED talks a jej kniha v angličtine sa dá zohnať tu.

Donedávna sa deti považovali za čistú tabuľu 'tabulae rasae', boli definované tým, čomu nerozumejú a čo nevedia robiť. Nový prístup vníma deti a novorodeniatka ako najvýkonnejšie stroje naprogramované učiť sa. Sú ako malí prieskumníci schopní myslieť, pozorovať a vyvodzovať závery. Staršie, hoci aj nevzdelané deti, sú schopné podvedome robiť experimenty a tak riešiť problémy (napríklad ako sa dostať z postieľky).

Už od narodenia sú deti schopné rozlišovať ľudské tváre a hlasy od iných objektov a zvukov, dokonca imitovať. Niekoľko dní od narodenia rozpoznávajú známe tváre od tých cudzích. Pred dovŕšením deviateho mesiaca rozoznávajú výrazy tváre ako sú radosť, smútok, hnev. Ešte pred tým, ako by vedeli rozprávať, vedia komunikovať. (Dieťa môžete od ranných mesiacov učiť znakovú reč, tak bude skôr vedieť komunikovať čo chce a či ho niečo bolí alebo trápi. Na Youtube nájdete super videa pod kľúčovým slovom baby signing.)

Čo som tým chcela povedať

Najlepšie čo môžete pre svoje deti urobiť je brať ich ako rovnocenných partnerov. Nevnímajte ich ako 'hlúpučké'. Sú to plnohodnotné bytosti využívajúce svoje okolie a hlavne rodičov ako nástroj učenia. Predstavte si ako by ste chceli, aby sa s vami zaobchádzalo, keby ste boli od niekoho závislí kvôli fyzickému obmedzeniu alebo nedostatku informácií. 

Rozprávajte sa s nimi. Opisujte, čo robíte: 'idem vyhodiť plienku a potom sa budeme hrať', 'ja viem, že ta to bolelo, prepáč'. Takto im hovoríte, že ich považujete za cítiace a vnímajúce bytosti.

Odpovedajte na jeho plač. Čítala som o metóde 'Cry It Out', ktorá nabáda rodičov, aby nechali svoje deti plakať, ak sú presvedčení, že sú uspokojené ich základné potreby. No nie je to kruté? Ako si má dieťa zaspávajúce plačom vybudovať dôveru k rodičovi? Jill Stamm vo svojej knihe 'Bright from the Start' píše, dôvera sa u dieťaťa buduje v prvých troch rokoch života. Ak sa cíti v bezpečí, v škôlke a škole sa môže sústrediť na učenie a rozvíjať sa. 

Úplne najpraktickejšia sa mi zdá kniha Ako hovoriť, aby nás deti počúvali, Ako počúvať, aby nám deti dôverovali od Adele Faber a Elaine Mazlisk. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Firma má v prenájme pozemky pred stanicou.

DOMOV

Ministra SNS kritizuje jeho tajomník z Mosta, problémom sú stíhačky

Modernizáciu slovenského letectva chce minister odložiť.

DOMOV

Pellegriniho úradníčka má blízko k IT firme spájanej s Počiatkom

Žiláková má mať vzťah so šéfom Anextu.


Už ste čítali?